Zhotoveniu liatej živicovej podlahy predchádza posudzovanie kvality podkladu. Základným kritériom pri posudzovaní podkladu je okrem iného aj jeho zostatková vlhkosť. Je to percentuálne vyjadrené množstvo vlhkosti, ktoré môže podklad obsahovať bez toho, aby došlo k poškodeniu podlahy, ktorú na ňom zhotovíme. Podlahovými krytinami uzatvorená vyššia vlhkosť spúšťa procesy, pri ktorých podklad kryštalizuje a rozpadáva sa.
Povolené množstvo zostatkovej vlhkosti
| anhydritový poter | cementový poter | |
| liate epoxidové podlahy | 0,3 % | 4-6% |
Pri cementových poteroch spravidla klesne vlhkosť na predpísanú zostatkovú hodnotu po 28 dňoch od aplikácie. Pri anhydrite to trvá podstatne dlhšie. Rádovo to môžu byť 3- 4 mesiace.
Pri spracovaní sa na povrchu anhydritu vytvára výrazná naplavenina – šlem, ktorý je z hľadiska technológie potrebné po vytvrdnutí (48hodín od aplikácie) odbrúsiť. Ten bráni odparovaniu vlhkosti z jeho štruktúry. Po jeho odbrúsení anhydrit stráca vlhkosť oveľa rýchlejšie.
Anhydrit je hydroskopický (pohlcuje vodu). Suchý anhydrit pri styku s vlhkosťou naboptnáva, plesnivie, stratí svoju pevnosť a rozsype sa. Ak sa pod nášľapnú vrstvu dostane v budúcnosti voda, môže to viesť k jej deštrukcii. Anhydritový poter nevhodne reaguje aj pri styku s kovmi.
Z hľadiska aplikácie epoxidových a polyuretánových podláh, anhydrit nie je vhodným podkladom. Je to lotéria, ktorá môže a nemusí vyjsť.
TIP
Pri voľbe medzi anhydritovým a cementovým poterom prihliadajte na to, akú podlahu naň hodláte položiť. Pri kalkulácii berte do úvahy vždy celkové náklady na podlahu od poteru až po finálnu vrstvu. Nezabudnite aj na náklady spojení s vysušovaním a časové hľadisko zhotovenia finálnych vrstiev podlahy.