Kamenný koberec, Liate podlahy

Prostonárodné slovenské bájky.

Najobľúbenejšími sa stali rozprávky z odboru stavebníctva. Dnes mi volal zákazník, ktorý sa na mňa obrátil so záujmom o kamenný koberec do kúpelne. Rozhovor sa rozbehol a v tom sa to stalo…. Vypočul som si rozprávku o troch odborníkoch.

Rozprávka o epoxide

V krajine kde sa piesok lial a voda sa sypala žil prvý vychýrený odborník, ktorý svojmu zákazníkovi povedal, že epoxidový kamenný koberec nie je vhodný do kúpelne, lebo epoxidová živica neznáša vodu.

Rozprávka o polyuretáne

Kde bolo tam, bolo, bola istá realizačná firma a v nej pracoval druhý odborník, ktorý nemal vo svete páru. A presne ten odborník svojho zákazníka informoval o tom, že polyuretánový kamenný koberec je príjemnejší na bosú nohu, je mäkší, teplejší na dotyk, než epoxidový.

Rozprávka o anhydrite

A nakoniec tretí odborník svojho zákazníka poučil o tom, že najvhodnejším podkladom pre kamenný koberec je anhydritový poter, ktorý si musí nechať zhotoviť v kúpelni, inak nezíska kráľovstvo a k tomu princeznu za ženu.

Rozprávke o anhydrite však zákazník neuveril a prečítal si technické listy rôznych epoxidových a polyuretánových živíc a zistil, že ich výrobcovia nepovažujú anhydrit za vhodný podklad.

Rozčarovanie zákazníka bolo ešte väčšie, keď som mu vysvetlil, že ešte sa nenarodil na svete princ, ktorý by bosou nohou a svojími zmyslami rozpoznal rozdiel medzi epoxidovým a polyuretánovým kamenným kobercom. Ani Martinko Klingáč nemal takú schopnosť.

Nakoniec som mu vysvetlil, že epoxidy sa bežne používajú v prostrediach, kde dochádzajú do styku s vodou. Či už sú to výrobné haly, závodné kuchyne, potravinárske výrobne a podobne. Dokonca aj ja ho mám vo svojej kúpelni vo forme liatej podlahy už viac ako 7 rokov.

A presne odvtedy tento zákazník chodí rozčarovaný po svete a hľadá niekoho, kto mu povie inú rozprávku.

Napadlo mi, mohli by sme namiesto výberových konaní a zhotovovania cenových ponúk zorganizovať súťaž o najkrajšiu rozprávku:

„Kto porozpráva krajšiu rozprávku, ten získava dôveru zákazníka. Víťaz potom zrealizuje zákazku a ten úplne najúspešnejší môže svoje rozprávky vydať aj knižne a pri troche šťastia sa zaradia do povinného čítania na školách."